Duben 2012

Každému, čo mu patrí...

14. dubna 2012 v 10:53 | Sue |  Môj stĺpček :)
Každý to pozná. Ten moment, keď sa osoba, ktorú máme radi a považujeme ju za priateľa, zmení na nepoznanie. Zmena o 180 stupňov... Tak sa tomu hovorí...
Ja si však myslím, že to nie je zmena dotyčnej osoby, ale zmena nášho pohľadu na ňu. Otvorenie očí, prejavenie jej skutočnej osobnosti a povahy. Hovorme tomu, ako chceme... Je to jedno. Na pomenovaní nezáleží.
Myslela som si, že ma v ľudskom správaní nič neprekvapí. Pri tvorbe medziľudských vzťahov som opatrnná. Zvyčajne neverím nikomu, len sebe. No posledné dni mi ukázali, že som stále len človek, ktorý ľahko uverí niečomu peknému.
Mať skutočného priateľa je v dnešnej dobe česť a z pekla šťastie. Ak nejakého máte, dajte mu to patrične na javo a robte všetko preto, aby ste ho nikdy nestratili. Ak máte vo svojom okolí niekoho, o kom neviete, či mu môžete veriť, radšej si držte primeraný odstup, nie vždy je to na škodu. Síce sa hovorí, aby sme si priateľov držali blízko a nepriateľov ešte bližšie, ja to urobím naopak.


Môjmu "neprajníkovi" prajem, aby si užil dni, týždne a možno aj mesiace mojej ignorácie. Tá vie niekedy zasiahnuť viac ako hádka či výčitka, najmä pre osobu trpiacu nutnosťou byť stredobodom pozornosti...