Jeseň v Nitre

21. října 2011 v 18:47 | Sue |  Môj stĺpček :)
Je október. Vonku sa striedajú dni, kedy je úplná zima, s tými, v ktorých ti slnečné lúče dopadajúce na tvár, rozžiaria deň. Každý kto môže tvorí eseje a úvahy o jesennej depresii, prípadne dáva ostatným tipy, ako sa jej vyhnúť.
Obvykle by som si veľmi rada takýto výtvor prečítala alebo ho dokonca napísala, ale tento rok sa ma jesenná melanchólia ešte nedotkla a dúfam, že ma bude obchádzať aj počas ostatných dní.
Moja tohtoročná jeseň je spojená s objavovaním nových vecí, spoznávaním nových ľudí či nových miest a najmä s osvojovaním si starých, vo spoločnosti zaužívaných fráz a skutočností...


S nástupom na vysokú školu som veľkú časť svojich vecí a najmä seba, presťahovala do Nitry. Krásne, pomerne veľké okresné mesto, si ma podmanilo hneď ako som sa tu prvýkrát rozhliadla. Z každej strany tu na mňa dýcha história. Hrad, ktorý iste videl nejedno víťazstvo či nejeden pád, kostoly, kde sa ľudia modlili už v dobách, keď sa ešte len rodilo kresťanstvo na Slovensku, divadlá, v ktorých sa ľudia snažili ujsť od stereotypu, námestie, kde vznikali prvé kaviarne a reštaurácie, ale aj prvé medziľudské vzťahy či klebety. A najmä rieka Nitra, ktorá preteká celým mestom, a ktorá ma sprevádza na každom kroku. Je nádherným symbolom večne plynúceho času. Nestojí na mieste, ale plynie si a aj mesto sa jej korytu muselo prispôsobiť.
Noví ľudia sa ťažko dajú nazvať skutočnými priateľmi, aj keď si to veľmi želáte. Tí praví priatelia sú tam doma, čakajú na vás a vy sa na nich tešíte. Jediné miesto, kde s nimi môžete byť každý deň je v srdci a v myšlienkach. Žiaľ, oboje je málo hmatateľné, keď potrebujete teplé ľudské objatie. Našťastie mám vynikajúce spolubývajúce, s ktorými je aj ten najodpornejší októbrový večer estrádou zábavy a výbuchov smiechu. Usmívající se
Potrebujem rozveseliť? Jasné, čo by som si nešla kúpiť niečo pekné do novučkého obchodného centra? Otvorím peňaženku a práve vtedy pochopím, čo mi mama vždy vravievala, že šetrenie je umenie. Smějící se Kto by to už pár krát nezažil, že sa mu peniaze rozkotúľajú rýchlejšie, ako pretečie voda v rieke? Nerozhodný


A na záver to hlavné. Najťažšia vec tu, keď už žijem sama za seba a nemám mamu za zadkom, aby mi pomohla vždy, keď si myslím, že to sama nedokážem je vedieť prekonať svoju LENIVOSŤ. :D S tou bojujem už mesiac a stále nie a nie sa premôcť a donútiť k učeniu. Radšej sedím vo svojej internátnej izbičke (izbičke nie preto, že by mi tak prirástla k srdcu, ale preto, že je taká maličká) a beriem si k srdcu radu od dievčaťa, ktoré pred pár rokmi bolo na mojom mieste: písať vždy a všade, čokoľvek ma len napadne, aby som rozvíjala svoju slovnú zásobu, prezentovala svoje myšlienky a tvorila vždy niečo nové...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 sara sara | 8. listopadu 2011 v 15:37 | Reagovat

luci hezký

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama