Trenčianska eufória zmiešaná s martinským sklamaním

13. března 2008 v 16:05 | Kacenka |  Šport
Dramatická séria je na konci, trenčianska eufória sa mieša s martinským sklamaním. Slovenská hokejová extraliga včera spoznala posledného semifinalistu. Ešte nikdy sa žiadnemu slovenskému mužstvu nepodarilo to, čo dokázala Dukla Trenčín - a síce otočiť stav play off série z 0:3 na 4:3.
Sedemzápasová séria, v ktorej ani jeden zo súperov nedokázal vyhrať o viac ako dva góly. Jeden zápas museli rozhodnúť až samostatné nájazdy a v dvoch prípadoch rozhodol gól v predĺžení. Ten posledný dokonca rozhodol celú sériu. Smutným hrdinom sa stal brankár Vlastimil Lakosil. Muž, ktorý celú sezónu ťahal svoje mužstvo, v tej najnesprávnejšej chvíli vyrobil hrúbku, ktorá nakoniec rozhodla. Nahodený puk na zadný mantinel z hokejky zadáka Dukly Jána Homera skončil za chrbtom martinského gólmana.
Balada o plači i radosti nemohla mať lepší scenár. Za všetky hráčske reakcie aspoň dve z protichodných táborov. Jaroslav Török: "Hrobárovi z lopaty ušli Trenčania, stále doťahovali náskok a my sme strašne nešťastní. Verím tomu, že osudový gól naozaj bol, v opačnom prípade by ma to hrozne a veľmi dlho štvalo." Ján Homer: "Aj život by sme položili. Keď sme viedli 1:0, verili sme, že zvíťazíme, pretože platilo pravidlo, kto prvý dá, ten vyhrá. Podľa mňa Martinčania vyrovnali gólom proti pravidlám, v predĺžení nám ho poslal pánboh z neba. Pri mojom rozhodujúcom góle som pochyboval, myslel som si aj, že rozhodca rozpaží a keď sa tak nestalo, bolo to niečo neopísateľné."
Od začiatku série sa dalo predpokladať, že dvojica bude najvyrovnanejšia vo štvrťfinále. Rozdiel po základnej časti medzi tretím Martinom a šiestym Trenčínom bol 11 bodov, ale opäť sa raz potvrdilo, že základná časť a play off sú dve odlišné súťaže. Martin mal Duklu na lopatkách, mal tri mečbaly a všetky tromfy vo svojich rukách. Čo bolo príčinou veľkého obratu v sérii?
Po troch prehratých zápasoch vystriedal v bránke Dukly neistého Hálu mladý Kováč. Ten sa ukázal vo vypätých zápasoch ako spoľahlivá opora, s ktorou treba v budúcnosti vážne rátať ako s perspektívnym gólmanom. Veľký obrat v sérii započali Trenčania na domácom klzisku, vo štvrtom zápase vyhrali 3:2. Možno najdôležitejší zápas celej série sa však odohral na martinskom ľade. MHC v domácom kotli nedokázali v šiestom zápase udržať vedenie 4:1 a po troch góloch Dukly tak museli prísť na rad trestné strieľania. V lotérii sa radovali vojaci.
Tento moment sa dá označiť ako rozhodujúci v celej sérii. Dovtedy sa trápiaci vojaci, ktorí ukončili základnú časť s nelichotivou sériou piatich prehier a v nastolenom trende pokračovali aj vo štvrťfinále, si opäť začali veriť. Viacero zlomových momentov však mala celá séria. Hromadná bitka v treťom zápase, v ktorej rozhodcovia udelili celkovo 334 trestných minút, fauly zaváňajúce vyšším trestom, provokovanie z obidvoch strán. Trenčín a Martin však sú súperi, ktorých vzájomné zápasy vždy prinášajú dramatický hokej. Veď stačí len spomenúť výsledky zo základnej časti (1:5, 3:5, 4:3, 2:3 sn, 1:2 pp, 4:3 sn z pohľadu Martina).
Kouč Trenčanov Antonín Stavjaňa: "Za tie dva roky, čo som v Dukle, toto bol, ak sa nemýlim, 23. zápas s Martinom. Hráči sa pri takomto počte zápasov už dokonale poznajú, v tom dobrom i zlom zmysle, pretože si nemusíme vysvetľovať, že počas sezóny sa nevyhnete množstvu mikrokonfliktov a hráči ich niekedy nevhodne ventilujú. Aj v presilovkách, v nich nemôžete neustále niečo nové vymýšľať, hráči už majú nejaký stereotyp, ten používajú a keď nie ste schopní improvizácie, ťažko sa presadiť. V presilovke musíte niečo vyprodukovať a ak sa tak nestane, psychicky vás to tlačí dole. Martinčania v presilovkách strašne veľa chceli, nevyužívali ich a mužstvo sa leptalo."
Antonín Stavjaňa veril v úspech, najintenzívnejšie za stavu 2:1, keď sa Martinčanom v záverečnej tretine až do vyrovnávajúceho gólu Töröka chvela pôda pod nohami. "Keď bolo 2:1 pre nás a minúty naskakovali, myslel som si, že to dotiahneme do konca. Aj domáci znervózneli, no vyrovnali po našej obrovskej chybe. Hráči vedia naspamäť, ako si Török zvykne nakorčuľovať medzi obrancov, ak by som ich ráno zobudil, tak mi poučku ako ho brániť odrecitujú, no nakoniec tú chybu urobili. A odrazu sme mali malú dušičku. Celá séria bola dlhá, mala svoj vývoj, Martinčania prvé dva zápasy doma výborne zvládli, nám sa nevydaril prvý domáci, vyzeralo to s nami zle, no vo štvrtom zápase, po koncentrovanom výkone, hráči začali veriť, že sme schopní niečo ešte so sériou urobiť. Vštepoval som im, aby sa sústredili na najbližšie okamihy a nepozerali príliš dopredu. Za stavu 0:3 na zápasy vyzeral konečný úspech v nedohľadne a keby to takto vnímali, tak by sa sami deprimovali. Na striedanie, na tretinu, na ďalší zápas, taká je postupnosť pri koncentrácii na výkon a mali by ju dokonale ovládať najmä skúsení hráči."
Koniec dobrý, všetko dobré, no okrídlený výrok platí často aj naopak. Tréner Martinčanov Ladislav Spišiak by si mal vybrať niečo medzi tým - koniec zlý, no väčšina dobrého. "Naši hráči veľmi chceli, možno pod dojmom nepremenených presiloviek to vyzeralo, že sa trápime, no ja si myslím, že sme od začiatku hrali dobre, korčuľovali sme naplno celý zápas. Aj v zápasoch v Trenčíne sme dokázali vyvinúť v tretej tretine obrovský tlak, mužstvo bolo dobre pripravené, len chýbalo ani nie, že šťastie, ale umenie dať gól. To, čo sa zahadzovalo, bolo príliš. My nemáme rodeného strelca, ktorý sa postará o tridsať gólov za sezónu, góly boli rozdelené na celé mužstvo. Keď poviem, že Říha je náš najlepší strelec, a pritom vôbec nevie dať gól, aj to svedčí o niečom. Ako soľ nám chýbal hráč, nehovorím, že takého typu ako Pálffy, ale taký, ktorý by tridsiatku za sezónu strelil. A potom by sme podrástli aj v efektivite presiloviek."
Ladislav Spišiak s mužstvom prežil obdivuhodný prvovýstup a potom nepríjemné zlaňovanie. "Vyhrávali sme 3:0, ale po veľmi vyrovnaných a vyhecovaných zápasoch. Zdalo sa, že je to jasné, no Trenčania sa otriasli, boli kompletní a začali hrať svoj hokej. Jednoducho len ukázali, akí sú sú silní, vedeli sa presadiť v bránkovisku, vytlačiť obrancov, trestali nás v presilovkách, dovedna až 12-krát. A naša štatistika počas sezóny o niečom svedčala, v bránení sme figurovali na popredných miestach, v presilovkách na konci. A práve inkasované góly v presilovkách rozhodli o celej sérii. Všetkých sedem zápasov bolo maximálne vyrovnaných a podobalo sa ako vajce vajcu. Dukla použila všetky zbrane, pritvrdila, aj to sme zvládli, aj invektívy hráčov, klubov, realizačných tímov. O tom však play-off je, je to šou. Hráčom treba poďakovať, v každom zápase sme boli rovnocennými súperom, niekedy aj lepším. Možno však hokejové umenie bolo na strane
Dukly."
Najvyrovnanejšia na najdramatickejšia štvrťfinálová séria v tohtoročnom play off je na konci. Do ďalších bojov nakoniec postúpila Dukla, ktorú v semifinále čaká úradujúci majster Slovan Bratislava. Pre Martin sa sezóna skončila, jeden z dvojice súperov vypadnúť musel. Play off je skrátka o tom.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Anet Anet | Web | 13. března 2008 v 16:12 | Reagovat

DIPLOMEK ZA 33.BLESKOVKU =))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama