Môj nový blog

16. září 2012 v 16:35 | Sue |  Spriatelené blogy
Ahojte, návštevníci!
Pár týždňov dozadu som spolu s mojou kamarátkou rozbehla nový blog, ktorý je zameraný na svadby a všetko čo s tým súvisí. Keďže je to tematicky iný blog ako väčšina ostatných, rozbehnúť to tam s návštevnosťou bude trochu ťažšie ako som si myslela. Preto Vás všetkých chcem poprosiť, ak sa Vám u mňa páči, navštívte aj môj nový blog. Odmením sa Vám kvalitnými článkami a peknými veľkými fotkami.



Enjoy! Mrkající

Zuzka
 

Každému, čo mu patrí...

14. dubna 2012 v 10:53 | Sue |  Môj stĺpček :)
Každý to pozná. Ten moment, keď sa osoba, ktorú máme radi a považujeme ju za priateľa, zmení na nepoznanie. Zmena o 180 stupňov... Tak sa tomu hovorí...
Ja si však myslím, že to nie je zmena dotyčnej osoby, ale zmena nášho pohľadu na ňu. Otvorenie očí, prejavenie jej skutočnej osobnosti a povahy. Hovorme tomu, ako chceme... Je to jedno. Na pomenovaní nezáleží.
Myslela som si, že ma v ľudskom správaní nič neprekvapí. Pri tvorbe medziľudských vzťahov som opatrnná. Zvyčajne neverím nikomu, len sebe. No posledné dni mi ukázali, že som stále len človek, ktorý ľahko uverí niečomu peknému.
Mať skutočného priateľa je v dnešnej dobe česť a z pekla šťastie. Ak nejakého máte, dajte mu to patrične na javo a robte všetko preto, aby ste ho nikdy nestratili. Ak máte vo svojom okolí niekoho, o kom neviete, či mu môžete veriť, radšej si držte primeraný odstup, nie vždy je to na škodu. Síce sa hovorí, aby sme si priateľov držali blízko a nepriateľov ešte bližšie, ja to urobím naopak.


Môjmu "neprajníkovi" prajem, aby si užil dni, týždne a možno aj mesiace mojej ignorácie. Tá vie niekedy zasiahnuť viac ako hádka či výčitka, najmä pre osobu trpiacu nutnosťou byť stredobodom pozornosti...

Obrázky s menami 3

23. října 2011 v 14:12 | Sue |  Obrázky
V rámci nudy na intráku som spravila ďalšie obrázky s menami, ktoré ste chceli, aby som pridala. Usmívající se Keďže ste mi nenapísali do akého obrázku ich mám vložiť, vybrala som sama... Takže tu sú. Mrkající









P.S.: Pridala som hlavne tie staršie, aby ste si nemysleli, že som na vás zabudla. Smějící se
 


Vybozkávané obrázky :-*

22. října 2011 v 20:54 | Sue |  Zaujímavosti
Dnes som browsovala na nete a zase som natrafila na človeka, ktorý dokáže niečo úžasné. Natalie Irish si nerúžuje ústa preto, aby sa páčila chlapcom. Výrazne červeným rúžom "bozkáva" maliarske plátno a tvorí neuveriteľné obrazy.




Prikladám ešte video, v ktorom je to všetko pekne vidno. Pevne verím, že pôjde spustiť. :)


Netuším ako na toto dievčina prišla, ale dokazuje to jediné, že fantázii sa medze nekladú. Líbající

Neboj sa hľadať krásu v maličkostiach...

22. října 2011 v 8:00 | Sue |  Môj stĺpček :)
Nedávno sa ma kamarát opýtal, ako mám zorganizovaný študentský život. Odpovedala som stroho. Nemám, jednoducho čakám čo príde.
Jedno ráno sa zobudím a poviem si, že mám chuť spraviť niečo, pre niekoho. Znie to komplikovane a pritom je to také jednoduché. Vyšla som na ulicu a kým som čakala pred večierkou na teplé rožky, pristúpila ku mne bezdomovkyňa a podával mi Nota Bene so slovami: "Kúpte si Nota Bene, podporte človeka v núdzi." Váhala som, či sa oplatí dať niekomu takému peniaze do ruky, však všetci dobre vieme, kde naše "nenávratné pôžičky" väčšinou končia... Napriek tomu mi to bolo jedno. Hľadiac na obálku časopisu, ktorá vôbec nevyzerala zle, podala som tej žene peniaze. Dlho som nevidela takú radosť, aká sa načrtla na jej tvári. Popriala mi pekný deň a pobrala sa ďalej, hľadať potenciálnych zákazníkov. Sadla som si na neďaleký múrik a myslela som, že časopis len zbežne prelistujem a vyhodím, no nakoniec to bola najlepšia investícia toho dňa.
Samozrejme, patrím k ľuďom, ktorí majú sociálne cítenie a viem, že život sa s ľuďmi bez domova nikdy nemaznal a nikdy sa ani nebude, ale príbehy, ktoré som si prečítala v Nota Bene boli také podnetné, že som pochopila význam slov: Nikdy sa nevzdávať.
Medzi ľuďmi bez domova sú umelci - maliari, kolážisti, spisovatelia, speváci, ženy, ktoré sa vedia šikovne obracať v kuchyni a mnohí ďalší. Len dajte šancu ich príbehu, aby sa nám predstavil.
Na obálke časopisu, ktorý som kúpila bola koláž od bývalého bezdomovca Iona Barladeanu, ktorý dnes svoje diela vystavuje v svetovo uznávaných galériách, hneď vedľa diel Andyho Warhola.
To, že sa stal bezdomovcom bola možno najlepšia vec, aká sa mu kedy stala, pretože dovtedy tvoril len anonymne. Dnes jeho meno poznajú vo veľkom svete a môžete ho poznať aj vy. Stačí kliknúť na Google.



Toto je obrázok, ktorý bol na titulke a vďaka ktorému som objavila ďalšieho malého človeka, ktorý dokázal veľké veci.


Pýtate sa ako toto dokázal vytvoriť človek bez možností? Jednoducho. Časopisy aj ostatné potrebné materiály vybral priamo z odpadkových košov. Pre niekoho sú smeti proste smeťmi, pre iného znamenajú možnosti. Nebojte sa nájsť tie svoje. Všade tam, kde sú dvere je aj príležitosť. Kde sú zatvorené, zaklopte!

Kam dál